Hučíkov webík

Ako sa rozširujú znalosti ľudstva o vesmíre, rozširuje sa aj pole pôsobnosti geológie. Dnes si už nevystačíme s definíciou, že geológia je veda zaoberajúca sa stavbou zemskej kôry. Geológia totiž zohráva významnú úlohu aj pri štúdiu iných vesmírnych telies. Vulkanizmus ako jeden z prejavov geologickej dynamickej geologickej činnosti nie je doménou len našej rodnej planéty. Vesmírnym výskumom a projektmi ako napríklad Apollo, Voyager, Mariner, Pioneer, Galileo, Cassini a i. sa vedcom podarilo identifikovať prejavy vulkanickej činnosti aj na iných telesách Slnečnej sústavy, ako napr. na Mesiaci, Marse, mesiaci Io atď. Mimozemský vulkanizmus, v odbornej literatúre označovaný ako extraterestrický vulkanizmus, sa odlišuje od toho zemského rozsahom, produktmi, vnútornou dynamikou (čiže procesmi, ktoré sú jeho príčinou). Tento článok je veľmi ľahkým úvodom do problematiky mimozemského vulkanizmu a pre lepšie čítanie sa zameriam na niektoré zaujímave fakty.

Erupčný stĺpec hríbovitého tvaru pri erupcii vulkánu P3 Prometheus na mesiaci Io 4. marca 1979. Snímka vyhotovená sondou Voyager 1.
(Zdroj: Calvin J. Hamilton, http://www.solarviews.com/)

Keď v marci 1979 vedci z NASA skúmali fotografie z mesiaca Io ktoré vyhotovila sonda Voayger 1 čakalo na nich malé prekvapenie. Na okrajoch mesiaca Io na zaslaných fotografiách sa objavil hmlistý úkaz, ktorý pripisovali chybnému spracovaniu snímkov počítačom. V skutočnosti však išlo o prvú zaznamenanú sopečnú erupciu mimo Zeme. Bol to mimoriadny vedecký objav, pretože sa ním preukázalo, že Zem nie je jediný geologicky aktívnym telesom slnečnej sústavy. Mesiac Io, objavený v roku 1610 Galileom Galileim, je jedným zo 63 mesiacov obiehajúcich okolo najväčšej planéty slnečnej sústavy – Jupitera. S týmto mesiacom sa spája hneď niekoľko vulkanických rekordov. Jeden z nich sme si už spomenuli, išlo o prvú zaznamenanú vulkanickú erupcie mimo planéty Zem. Ďalším naj mesiaca Io je, že ide o vulkanicky najaktívnejšie teleso slnečnej sústavy. Na jeho povrchu bolo identifikovaných viac ako 400 aktívnych vulkánov. Vulkány Ia vyvrhujú na povrch okrem klasických kremičitanových láv, ktoré poznáme aj tu na Zemi, aj roztavenú síru a do atmosféry pumpujú obrovské mračna oxidov síry. Pri erupciách sa erupčný stĺpec pozostávajúci prevažne z oxidov síry dostáva až do výšky 500 km nad povrch mesiaca. Ide o najprudšie vulkanické erupcie v slnečnej sústave. Vulkanizmus na mesiaci Io je natoľko extrémny, že sa odhaduje, že jeho povrch sa úplne pretvorí každých milión rokov.

Io nie je jediným mesiacom obiehajúcim okolo Jupitera, na ktorom boli zistené prejavy vulkanickej činnosti. Pre mesiac Europa je charakteristický hladký povrch, s výškou topografických prvkov (napr. pohorí a hôr) iba okolo 50 m. Povrch Europy je kompletne pokrytý hladkou a veľmi hrubou vrstvou ľadu, pod ktorým sa predpokladá rozsiahly a hlboký oceán[1]. Na niektorých miestach ľadovej kôry vznikajú zlomy a pukliny, cez ktoré sa tlačí na povrch voda. Ak je táto voda pod silným tlakom dôjde k erupcii. Erupčný stĺpec vtomto prípade obsahuje vodu, kusy ľadu a tiež aj vodnú paru. Vulkanizmus, aký sa nachádza na Europe je zvláštny tým, že namiesto hornín sa tu taví ľad. Táto formu vulkanizmu sa odborne nazýva kryovulkanizmus.